Love story

Drieme vo mne sen. Celú noc padali mäkučké vločky, do rána zmizli všetky hrany, krajnice, električkové koľaje i obrubníky.

Keď som ťa videla naposledy, snežilo. Z neba klesali obrovitánske vločky. Sledovali sme ich z okna. Park bol spustnutou čierňavou a premenil sa. Celá krajinka bola prefarbená rovno pred našimi očami. Sťaby nejaký vysočizný maliar z Jakubovho rebríka bielou latexovou farbou postriekal stromy, kríky i konáre, ba dokonca aj zožltnutú trávu a lavičky v parku.

Chytil si ma za ruku a vybehli sme von do sneženia. Len tak, v pulóvri. Vzala som si za hrsť snehu, mäkkého a jemného na dotyk, takmer ako šľahačka. Ešte aj jeho vôňa bola niečo medzi mliekom, práškovým cukrom a vanilkou. Zahryzla som doň a ty si sa smial. Robila som úsmevné grimasy, aby som sa ti zapáčila. Chcela som, aby si sa do mňa zaľúbil. Veľmi. Smrteľne. Potom som vytvarovala snehovú guľu a dobiedzavo som ju do teba hodila. A ty si mi to vrátil. Naháňali sme sa do šťastia. Potom si ma do zaľúbenia kúpal v snehu medzi kríkmi v parku. Zaľúbila som sa do teba. Veľmi. Skutočne smrteľne. Bieloba snehu sa mi vpila do krvi.

„Leukémia“, povedal lekár, krútil gombíkom a vyhýbal sa môjmu pohľadu. Vtedy som si uvedomila, že toto je skrz-naskrz LOVE STORY.

Keď sme boli spolu naposledy, stáli sme v okne a pozerali, ako vietor vonku rozfukuje sneh. Park bol spustnutou čierňavou a premenil sa. Celá krajinka bola prefarbená rovno pred našimi očami. Sťaby nejaký vysočizný maliar z Jakubovho rebríka bielou latexovou farbou postriekal stromy, kríky i konáre, ba dokonca aj zožltnutú trávu a lavičky v parku.

Nejaký pár bežal držiac sa za ruky po zasneženom chodníku v parku. Len tak, s holou hlavou v krvavo červenom pulóvri a snehovo bielom svetri. Dievča hrablo do snehu, chlapec sa smial, dievča doňho hodilo snehovú guľu. Naháňali jeden druhého, pobehovali sem a tam medzi zasneženými kríkmi a stromami, kresliac do čerstvej prikrývky nerozlúštiteľné hieroglyfy. Potom sa váľali v snehu a doťahovali sa. Dobiedzavý súboj pohlaví skrotili na lásku jemné bozky.

„Toto je šťastie, toto je skrz-naskrz LOVE STORY“, mysleli sme si. Pozreli sme na seba, no nevyšli sme von do parku, do sneženia, držiac sa za ruky. Len sme ďalej stáli, ľadové svetlo neónu šušťalo, teplo sálajúce z radiátoru nám na líce nakreslilo ruže pýru.

Drieme vo mne sen. Celú noc padali mäkučké vločky, do rána zmizli všetky hrany, krajnice, električkové koľaje i obrubníky.

Stojím v okne. Z 12. poschodia výškového domu hľadím na bielu hmlu. Nie je vidno ani park, ani holé stromy, kríky, ba dokonca ani poletujúce vločky. More ukrylo dievča v červenom pulóvri i chlapca v bielom svetri, ktorí sa omámene bozkávajú na zasneženej lavičke.

V bielom svetri stojíš zadumaný v okne 12. poschodia výškového domu naproti. Všade, kam sa len pozrieš, je mliečna hmla. Nevidno sklené priečelie susedného výškového domu, ani mňa, ako stojím v krvavo červenom pulóvri v okne.

Drieme v tebe sen. Celú noc padali mäkučké vločky, do rána zmizli všetky hrany, krajnice, električkové koľaje i obrubníky.

Photo by Simon Matzinger from Pexels