Slepé škvrny

Ráno odviedli Krištofa, na obed si zavolali Tomáša. Zdeněk bol skúpy na slovo, a tak Adamovi neostalo iné, len sa zahĺbiť do vlastných myšlienok a zvažovať možnosti. Vedome sa pripravoval na ďalšie vypočúvanie. Skúšal si zostavovať dialógy, ale krátko po obede to vzdal. Zatrpknutosť prešla do depresie a teraz po prvýkrát cítil, aké príjemné môže byť len tak čumieť na stenu bez rozmýšľania. Striedavo snil a striedavo bdel. V decembri sa stmieva skoro a Zdeněk ostával aj naďalej mlčanlivým.

Z polospánku ho vyrušil službukonajúci strážnik.

„Adam Zajac, budíček, volajú vás.“

Mohutný postarší strážnik stúpal po schodoch sťažka fučiac.

„Len keby tých schodov nebolo toľko“, utieral si čelo, keď si na medziposchodí odpočinul. „A nie, aby ste si pokazili šťastie, mladý muž“, prihovoril sa mu dobrácky. „Nie ste v takej situácii, aby ste odmietli pomocnú ruku. So súdruhom Blažekom máte šťastie. Má dobré srdce, je to poriadny človek.“

Povzbudzujúce slová Adama vytrhli z letargie. „Dostať sa domov za každú cenu,“ šepkal mu vnútorný hlas.

„Zdravím vás, súdruh Zajac“, privítal ho milo vypočúvajúci dôstojník a podal mu ruku. Adam bol nesvoj, ale stisk ruky opätoval. Náhle bolo všetko inak. Je možné, že napriek všetkému sa ukázala nevinnosť Heleny a tým sa celá vec uzavrie?

„Veľa sme si nad vami lámali hlavu. Spolu so súdruhmi sme vašu vec dlho preberali. Ani neviem, prečo som presvedčený o vašej nevine. Ale nezabúdajte: je to len môj vnútorný pocit, nemôžeme na ňom stavať ochranu našej socialistickej vlasti. Predbežne ešte nie ste zbavený obvinení. Jedine váš mladý vek a k nemu patriaca naivita dávajú predpoklad, že ste sa stali len obeťou. Že ste len obeťou zákerného, nepriateľského, na všetko odhodlaného špióna, ktorý zákerne využil vaše detinské poblúznenie. Musíte nám toho ešte veľa dokázať, aby sme uverili, že ste nadšený budovateľ a ochranca našej socialistickej vlasti. Zachrániť vás môže iba jedna vec: úzka spolupráca s vnútorným oddelením.“

Chlapec sa nechápavo pozrel na dôstojníka.

„Úzka spolupráca s vnútorným oddelením?”

„Áno. Musíte byť našimi očami a našimi ušami. Len takto môže byť vnútorný nepriateľ, ktorý čaká len na to, kedy môže podkopať základy proletárskej diktatúry, rýchlo odhalený a zneškodnený. Žiaľ, oči a uši ešte nemáme všade, a iba takto mohlo dôjsť k tomu, že Selecká spolu s profesorom Mokrým prekĺzli myšacou dierou. Dvaja zradcovia prepašovali z krajiny dôležité informácie, čím podporili úsilia NATO, aby prostredníctvom zvyšovania zbrojenia získalo vojenskú nadvládu.“ V Blažekových očiach plápolal hnev. „NATO, a toto je presný údaj, minulo už v roku 1979 218 189 miliónov amerických dolárov na vojenské ciele! Odvtedy toto číslo z roka na rok rastie. Velitelia NATO chcú vojenskú rovnováhu nakloniť k sebe. Vonkajší nepriateľ neustále silnie a hľadá vnútorných spojencov, aby oslabil moc komunizmu. Ale my máme oči na stopkách. Sme strážcovia, ktorí bdejú, kým robotnícky ľud spí“, jeho zanietenie bolo úprimné, čo Adama prekvapilo. Očarovaný sledoval pohľadom vyšetrovateľa, ktorý vzrušene rozhadzoval rukami a kreslil kruhy, potom náhle zastal, vrátil sa k písaciemu stolu a nástojčivo sa hľadel Adamovi do očí.

„A vy, Zajac, na koho strane stojíte vy?“

Táto otázka ho natoľko prekvapila, že náhle mu nič rozumné neprišlo na um.

„Ja, ja…hm, na tej dobrej“, zajakával sa.

„Správne, Zajac. Na dobrej strane, na strane verných, na strane víťazov, lebo to sme my. Pretože, verte mi, zvíťazíme. Odvaha, vytrvalosť, sebaobetovanie. Komunistická strana potrebuje práve toto. Mladých bojovných ľudí, ako ste vy, Zajac. A my vám dáme možnosť očistiť zo seba škvrny minulosti. Pozdvihneme vás. Zablúdený chlapec sa vráti domov, a my ho privítame s otvorenou náručou.“

Adam nemal slov. V pomykove sledoval čoraz oduševnenejšieho Blažeka. Títo ma chcú získať ako agenta, začalo mu svitať. Donášač, špiceľ, ktorý podáva o susedoch, spolužiakoch a učiteľoch hlásenia. Blažekovi muselo preskočiť.

„Zajac, nie ste duchom prítomný. Ste si vôbec vedomý vážnosti vašej situácie? Koľkých nepríjemností, utrpení môžete uchrániť nielen seba, ale aj svojich milovaných, ak budete spolupracovať. Nehovoriac o tom, že budete slúžiť ľudu a bude to pre dobro našej vznešenej veci.

„Rozumiem, súdruh Blažek. Len neviem, či som dostatočne pripravený na túto ťažkú úlohu,“ pokúšal sa kľučkovať Adam.

„Len žiadnu paniku. My vás pripravíme. Ak by ste chceli prípadne čas na rozmyslenie, dáme vám aj ten. Hoci váhanie by si mohli súdruhovia vysvetliť aj inak. Pravdu povediac, oni vám neveria. Bola by škoda, ak by vás odsúdili za špionáž. Viete, záležitosť národnej bezpečnosti je vážna vec a potom vám nemôžem pomôcť ani ja. Dobre si rozmyslite, toto je vaša posledná šanca. Máte len jeden život. Môžete rozmýšľať do zajtra rána.”

Photo: PIXABAY , jodylehigh