Slepé škvrny /úryvok/

Sofiin denník, 21. december 1988

Starká zomrela. Nikdy som si nemyslela, že niekedy budem prosiť, aby zomrela. Nie som veriaca, včera som sa napriek tomu pomodlila jeden otčenáš a Zdravas‘ Mária, aby ju pán Boh oslobodil od trápenia. Ak ju nedokáže uzdraviť, nech si ju aspoň k sebe povolá.

Jej ubolené telo zakrýval voňavý paplón, ktorý mama ráno prevliekla. Čo ostalo z tej silnej ženy, ktorá pevnou rukou viedla život našej rodiny po mnoho desaťročí? Bolesť jej zdeformovala tvár, morfium cez smutné oči natiahol závoj. Visela na hranici medzi dvoma svetmi, už nebola s nami, ale ešte sa nedostala ani na druhý breh. Chytila som jej žilnatú ruku, ktorá pracovala aj vo chvíľach agónie: skladala látku, hladila ju, zošívala, šila. Na chvíľu sa jej pohybujúce prsty v zovretí mojich rúk ukľudnili.

Nehybne sediac som ju držala za ruku. Bolestivý kŕč jej sem-tam prebehol odchádzajúcim telom a ja som sa bezmocne prizerala, ako ju kvári utrpenie. Jej ledva sa pohybujúce ústa šeptali modlitbu. Pohľad sa jej upieral na obrázok Panny Márie vedľa dverí, ale už ho nevidela. Keď je človek bezmocný, začne veriť na zázraky: mýty, rozprávky, legendy, biblické príbehy, ktoré v skutočnosti poznala len starká. Otčenáš, ktorý si na nebesiach… Magické slová modlitby sa kotúľali z môjho najhlbšieho vnútra ako liek. Moja beznádej postupne utíchala. Pomaly odriekané slová sa mi na perách javili ako šteklivé vnútorné vibrovanie. Zaplavil ma vnútorný pokoj. Starká zatvorila oči a potichu povedala: „Choď, Sofika“, a odtiahla si ruku.

Zastala som vo dverách, aby som sa naposledy rozlúčila. Starká sa znovu pozrela na dvere zahmleným pohľadom, a potichu slabikovala, opakovala: ľu-bim ťa, ľú-bim ťa. Matka Božia jej priznanie prijala s nadpozemským úsmevom. Cítila som sa vydedená, prepustená.

Dnes večer o ôsmej hodine trinástej minúte nás starká opustila. Mám výčitky svedomia: čo, ak si ju pán boh povolal naozaj na moju žiadosť? Moje modlitby boli vypočuté, a preto si ma za trest už nikdy neprivinie, nespraví mi plnené kurča, neušije pekné šaty. Starkú mal každý rád. Ľudia vyjadrujú svoju lásku tým, že sú pozorní. Jeden priniesol z záhrady jablká, druhý napiekol pagáče, tretí priniesol ríbezľový džem, ďalší doniesol ochutnávku zo zabíjačky či figy spod pultu alebo čižmy s kožušinou pre vnukov. Dnes je najkratší deň v roku. V noci nasnežilo. Chystáme sa na pohreb a na Vianoce. Na biely pohreb a čierne Vianoce.