Denník v čase korony

Mala som toľko nápadov ako začať taký príbeh, plný voľných asociácií, ktorý ani nie je o mne, ale o nej, o Cecílii, nelegitímnej dcére cyperského kráľa, o milenke Giorgione, ktorá ako taká kresťanská Ahasver je odsúdená na večné putovanie. Pre milovníkov reinkarnácie, Cecília je jednoducho prevtelením duše renesančnej Cecílie do tela modernej ženy XXI. storočia. Hovorím to len na margo, samozrejme s jej súhlasom, že bola jednou z prehýrených kurtizánskych diplomatov florentskej renesancie, ktorá neskôr prešla úžasnou premenou vplyvom lásky a iných kúziel. Neexistuje žiadna písomná zmienka o iných kúzlach, takže neexistuje iná možnosť, ako uveriť Cecíliinej pravdovravnosti. Autorka týchto riadkov hrá iba naratívnu úlohu, aby rámovala príbeh, pridávala svoje nepodstatné komentáre, aby narušila, doplnila, dokreslila Cecíliine iskrivé svedectvá o jej živote, o virtuálnom svete, spotrebiteľskej spoločnosti, epidémii a o vášnivej láske. Ako Cecília zvykla hovoriť, „moja láska v čase moru“, a keďže Cecília miluje všetky druhy aktualizácií, nielen aplikačné, pred pár dňami svoj slogan zmenila na „moja láska v čase korony“. A kvôli tomu, že ja som chcela začať tento príbeh s úryvkom z Mozartovho Requiem-u, menovite s Dies irae, aby som zdôraznila Boží hnev, alebo aspoň s citátom Boccaccio z Decameronu, a ona trvala na tom, že príbeh by sme mali začať s vtipom o Medvedíku PÚ, sme museli urobiť kompromis: ja napíšem úvod, a posledné slová a jej dám voľnú ruku na písanie denníka.

Bratislava 6. marca 2020
Celý prípad korony beriem s nadhľadom. Prístup s nadhľadom riešim v dvoch krokoch. Môj recept, na to, ako sa nestresovať najvernejšie vyjadruje banálny vtip s Medvedíkom PÚ: Medvedík PÚ stojí pred zrkadlom a bedáka: „Ach, pane bože, strašne som pribral. Mal by som začať držať diétu.“ Ako tak sa obzerá, bedáka, náhle pocíti hlad a následne sa mu v predstavách objaví medový strom plný medu. Táto predstava sa s rýchlosťou svetla materializuje, túžba narastá. Odolať sa nedá. Medvedík PÚ je dômyselný a zrazu prichádza s nápadom na záchranu: „Prečo schudnúť? Čo tak vyhodiť zrkadlo? 😊“ Cecíliina verzia znie nasledovne: Prečo sa báť, stačí nečítať aktuálne správy. Vyslovene nenávidím neistotu a vyslovene sa vyhýbam stresovým situáciám. V mojich predchádzajúcich životoch som nikdy nemusela čítať štatistické scenáre, kuriéri sporadicky nosili správy o dianiach vo svete, zvyčajne príliš neskoro na to, aby sme sa príliš dlho desili. Takže v prvom kroku nečítam správy o stave epidémie. V druhom kroku dávam priestor pre svoj intelektuálny cynizmus, ktorý epidémiu tituluje ako hystériu médií.

P.S. „Pravím tedy, že již leta od požehnaného Vtělení Syna Božího byla dospěla počtu tisíce tří set čtyryceti osmi, když ve slavném městě Florencii, nad jiné mezi italskými městy krásnějším, povstal smrtonosný mor, jenž následkem působení těles nebeských, anebo následkem vlastních našich nešlechetných skutků, seslán spravedlivým hněvem božím k našemu napravení na smrtelníky, počavší několik let před tím v zemích východních, kdež zahubil nesčíslný počet živoucích, neustále postupuje s místa na místo, hrozným spůsobem rozšířil se na Západ. A tu nespomáhala žádná péče aniž lidská prozřetelnost, jež kázala mnohé nečistoty odklidit z města zřízenci k tomu zjednanými a zabraňovala přístup do města každému nemocnému, a mnohé rady dávané na zachování zdraví, aniž pokorné modlitby ne jednou, ale častokráte, a v nařízených procesích a jinak vysílané k Bohu nábožnými osobami. Takřka hned od počátku jara řečeného roku hrozným způsobem započal mor jevit hrozné svoje účinky a to způsobem podivuhodným.“
Boccaccio: Dekameron (úryvok)

Ilustrácia: https://pixabay.com/cs/illustrations/mona-lisa-corona-virus-koronavirus-4893660/ – sumanley