SÚKROMNÉ ŠŤASTIE ZO VŠEDNÝCH DNÍ

Môj život je taký, ako by som sa rútila svetelnou rýchlosťou po horskej dráhe. Niekde doslova letím, inde sa mi dvíha žalúdok. Mozog sa mi pretáča závratnou rýchlosťou, cash flow, kampaň, rokovanie, prezentácia, potom obrazy, príbehy, nápady, medzitým pripravujem pizzu, zoo, tigrica-primadona, žltý pytón-albín, zaľúbený párik levov, ískajúce sa opičky – tak systematicky, aký by mal byť môj rozpočet, ktorý však ešte nie je hotový, na poznámky pod čiarou nieto času.

Môj životný štýl verne odzrkadľuje aj môj spôsob čítania. Neustále čítam aj 4-6 kníh naraz, s mnohými obratmi a prestávkami. Po večeroch, keď mám čas, v posledných týždňoch čítam Zaľúbený život od Zeruju Saleva, paralelne s tým čítam znovu Lolitu od Vladimira Nabokova. V kabelke cestujú spolu s mojimi zbytočnosťami na striedačku Spomienky na moje smutné pobehlice od Gabriela Garcíu Márqueza a zbierka básní V závetrí trosky od Pétera Závadu. Práve vďaka nim dokážem vždy a všade opustiť všednosť mojich dní.

Ako dnes v servise, keď stál mladý mechanik niekoľko minút pri mne ako socha, pretože som bola tak zahĺbená do Márquezového magického sveta, že som nepočula, ako mi niečo hovorí. Nechcem vás rušiť, trochu hanblivo sa usmieval a čakal, kým zdvihnem zrak, vaše auto je hotové. Čo čítate? Spomienky na moje smutné pobehlice od Gabriela Garcíu Márqueza. Oči mu zaiskrili: To je…? Áno, to je také, že ani nemusíte cestovať do Kolumbie, stačí otvoriť knihu, nemusíte byť zaľúbený, aby ste to tiež zažili, pretože vaša láska bude ležať vedľa vás a nemusíte dokonca ani zostarnúť, aby ste sa naučili, ako môžete z cudzej prázdnej izby vykúzliť domov pre vašu milú, a zo sna, z ilúzie, ba dokonca zo všedných dní vaše súkromné šťastie.